Korektor vs. editor

Cesta autorského rukopisu do kníhkupectiev je dláždená mnohými dôležitými úkonmi. V prvom rade sa text dostane ku korektorovi a editorovi, pričom sa nevylučuje, že oba zásahy robí jedna a tá istá osoba (ak na to má potrebnú kvalifikáciu). Máme pred sebou dva pojmy, aký je teda medzi nimi rozdiel?

coffee-apple-iphone-laptopEditorský zásah

Editor má na rozdiel od korektora na starosti obsahovú časť. Dbá o to, aby v texte neboli lapsusy (dejové nedopatrenia), ktoré môžu mať množstvo podôb. Najčastejšími nedostatkami, ktorými mnohokrát kvôli nepozornosti editora disponujú aj vytlačené diela, patria napríklad:

Informácie týkajúce sa času
Je potrebné ich odsledovať na dlhšej textovej rovine.

Vonkajšia podoba charakterov
Dbá sa o to, aby sa v priebehu deja nezmenila postave napríklad farba vlasov, prípadne aby sa oblečenie, ktoré si konkrétna postava ráno obliekla, počas dôležitej pracovnej schôdzky „zázrakom” nevymenilo za iný kus odevu.

Vnútorná podoba charakterov
Editor najprv spoznáva postavy a prihliada na to, aby konali v súlade so svojím charakterom či spoločenskou pozíciou.

Zle označené mená postáv, predovšetkým v dialógoch
V rozhovore, v ktorom je zúčastnená väčšia skupina postáv sa mnohokrát stane, že danú repliku povie iná osoba – nevítaný jav je spôsobený nedostatočným sústredením autora/prekladateľa.

Územné nedopatrenia
Nastávajú vtedy, ak autor dopodrobna opisuje mesto či krajinu, no do textu pridá i prvok, ktorý sa v danej lokalite nenachádza/nie je uskutočniteľný.

Okrem tejto povinnosti editor takisto pracuje s rukopisom tak, aby bol čitateľný a prispôsobuje ho predpokladanej cieľovej skupine, pričom kladie dôraz na výber jazykových prostriedkov, rozsah slovnej zásoby, zvažuje pomer dialógov a opisov, prípadne prehodnocuje dôležitosť niektorých pasáží.

Korektorský zásah

Korektor pracuje s textom predovšetkým vo formálnej rovine. To znamená, že upravuje gramatickú, pravopisnú a štylistickú časť. V praxi to vyzerá tak, že sa korektor stará o správne použitie čiarok a iných interpunkčných znamienok, dáva pozor, či sú vo vlastných podstatných menách vhodne použité veľké písmená, a kontroluje slovesné i predložkové väzby… Najväčší zásah balansujúci medzi obsahovou a formálnou stránkou rukopisu, ktorý je korektor oprávnený urobiť, je zmenenie slovosledu v konkrétnych vetách tak, aby bol štylisticky správny.


Dejové nelogickosti má teda na starosti editor a pravopisné či gramatické chyby zasa korektor. Spolupráca medzi oboma článkami je nesmierne dôležitá, preto je viac ako vhodné, ak vydavateľ poskytne obom stranám postačujúce prostredie na to, aby spolu mohli komunikovať.

©litagenta.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *